English
SlovenčinaKrivosť je odchýlka pozdĺžnej osi guľatiny od priamky.(STN EN 844). Krivosť je spolu so zbiehavosťou jedným z najvýznamnejších znakov tvaru kmeňa a vyskytuje sa veľmi často (spolu s hrčami je najčastejšie sa vyskytujúcim kvalitatívnym znakom). Uvažuje sa s ňou iba pri surovom dreve (pri rezive sa klasifikuje zakrivenie). Krivosť vzniká hlavne pôsobením vonkajších vplyvov prostredia, z ktorých hlavne svetlo, vietor a tlak snehu môžu nepriaznivo ovplyvniť rast stromu a spôsobiť krivosť jeho kmeňa. Rovnako, plytké, svahovité, chudobné pôdy a zlá starostlivosť o porasty spôsobujú nerovnosti kmeňa. Taktiež poškodenie terminálneho výhonku (zverou, hmyzom) často vedie k vzniku krivosti. Krivosť môže byť aj dedičná (borovica, smrekovec). Výskyt tohto znaku podstatne znižuje podiel akostného reziva a najmä pri ihličnatých drevinách sú požiadavky na piliarsku guľatinu z pohľadu hodnotenia krivosti veľmi prísne, pretože u reziva je príčinou odklonu vlákien, ktorý znižuje jeho pevnosť. Úplne rovný kmeň sa požaduje predovšetkým u dyharenských výrezov. Krivosť má teda výrazný vplyv na výsledné zhodnotenie sortimentov surového dreva pretože sa vyskytuje u všetkých druhov drevín.
Členenie krivosti v zmysle STN EN 844 je nasledovné:
-
Jednosmerná krivosť – krivosť charakterizovaná len jedným ohybom.
-
Viacsmerná krivosť – krivosť charakterizovaná dvoma alebo viacerými ohybmi v jednej alebo viacerých rovinách.
Meranie krivosti podľa STN EN 1309-3:
1. Jednosmerná krivosť – pokiaľ to podmienky dovoľujú, meria sa najväčšia vzdialenosť oblúka medzi myslenou konkávnou stredovou osou výrezu a priamkou, ktorá prechádza stredmi na obidvoch koncoch. Krivosť sa vyjadruje v centimetroch na 1 meter dĺžky výrezu (pozri na obr. a).
V prípade, keď nie je možné už opísanú metódu použiť, meria sa najväčšia vzdialenosť oblúka medzi zakriveným konkávnym povrchom výrezu a priamkou, ktorá spája body na jeho obidvoch koncoch (pozri na obr. b).
.jpg)
Výsledok sa vyjadruje ako:
- podiel výšky oblúka a dĺžky výrezu v centimetroch na meter: f (cm)/ L (m), alebo
- pomer výšky oblúka a stredného priemeru v percentách: f (cm) / D (cm) x 100.
2. Viacsmerná krivosť – výrez sa teoreticky rozdelí myslenými rezmi na niekoľko častí buď rovných, alebo s jednosmernou krivosťou. Tie sa potom merajú jednotlivo podľa rovnakého postupu ako pri jednosmernej krivosti. (pozri obrázok a, b). Jednotlivé krivosti sa vyjadria v centimetroch na 1 meter dĺžky a zaznamenajú sa zvlášť.
Kumulatívna hodnota krivosti = f1/L1 + f2/L2
Zdroje:
Zeidler, A. 2012. Lexikon vad dřeva, Česká zemědělská univerzita, Praha, dostupné na [r.fld.czu.cz/vyzkum/multimedia/lexikon_vad/] 27. 6. 2023
Richter, Ch. 2019. Holzmerkmale der Bäume, DRW Werlag Weinbrenner GmbH and Co. KG, ISBN 978-3-87181-935-3, 358 s.