Odhalenie pamätníka prof. Ing. Pavlovi Roškovi, DrSc.

V tomto roku si zároveň pripomíname jeho nedožité 100. narodeniny. Slávnostného odhalenia sa zúčastnili súčasní aj bývalí pracovníci KLŤLM, pracovníci VšLP TU vo Zvolene, ako aj najbližšia rodina prof. Roška. Akt slávnostného odhalenia vykonal vedúci katedry doc. Ing. Ján Merganič, PhD. spolu s Ing. Michalom Ferenčíkom, PhD.
Kto bol prof. Ing. Pavel Roško, DrSc.

Profesor Pavel Roško sa narodil 3. marca 1923 v Tisovci. Študoval na Štátnom reálnom gymnáziu v Rimavskej Sobote a lesnícke inžinierstvo na SVŠT v Bratislave a VŠPLI v Košiciach, kde po ukončení štúdia zostal pracovať ako odborný asistent a pokračoval aj po presťahovaní školy do Zvolena. V rokoch 1954 – 1958 pracoval ako hlavný stavbyvedúci v Lesostave Zvolen. Od roku 1958 viedol Výskumnú stanicu VÚLH v Oravskom Podzámku, kde sa preorientoval zo stavbárskej špecializácie na strojnícku. Venoval sa hlavne konštrukcii, technológii a statickým výpočtom lesných lanových dopravných zariadení. Od roku 1972 bol námestníkom pre výskum VÚLH vo Zvolene.
V rokoch 1978 – 1997 pôsobil ako vysokoškolský profesor na Vysokej škole lesníckej a drevárskej, neskôr Technickej univerzite vo Zvolene, kde vyučoval predmety Lesnícke mechanizačné prostriedky, Lesné dopravníctvo a Sprístupňovanie lesov na Katedre lesnej ťažby a mechanizácie, ktorej zostal verný až do definitívneho odchodu do dôchodku a kde bol konzultantom v podstate až do konca svojho života. Bol členom vedeckých rád viacerých inštitúcií, za svoju prácu získal viacero ocenení. Zomrel 19. 8. 2005 v Tisovci.

Profesor Roško riešil obnovu horských lesov, terénnu a technologickú typizáciu v lesnom hospodárstve, principiálne problémy sprístupňovania lesov a projektovania približovacích ciest. Patrí medzi nestorov technického obhospodarovania horských lesov. Jeho trvalou zásluhou bola schopnosť matematizovať väčšinu riešených problémov, a tým postaviť pevný exaktný systém teoretických aj praktických činností.

Základným nástrojom riešenia sa pre neho stala aplikovaná matematika. Jeho práca a jej výsledky sú uznávané a využívané v celej Európe. Napísal množstvo vedeckých a odborných prác, je autorom teórie riešenia cestnej siete a lanového sústreďovania dreva a 15 patentov na lanové vozíky, lanový vyťahovač, lanovú pätku a iné súčasti lanových zariadení. Vyvinul lanovkový žeriav LANOR, ktorý bol do výroby zaradený pod označením LANOR1 a LANOR 3. Vozíky systému LANOR boli riešené na dopravu po dvoch nosných lanách vedených vedľa seba v horizontálnej polohe. Takéto riešenie nosných lán sa dovtedy nevyskytovalo na celom svete. Pôvodnosť riešenia lanového systému LANOR bola uznaná tromi československými patentmi.

Odborné pôsobenie profesora Pavla Roška v oblasti lesníckeho technického inžinierstva najvýstižnejšie charakterizuje slovné spojenie „praktik vedy – vedec praxe“. Toto spojenie dokumentuje aj citát profesora Roška, ktorý sa stal súčasťou jeho odhalenej pamätnej tabule „Teória bez praxe je slepá, prax bez teórie je ako voz bez oja.“