English
SlovenčinaHrča je časť konára obrastená drevom (STN EN 844). Výskyt hrčí je prirodzeným javom každého dreva a môžeme ich definovať ako prirodzený nedostatok dreva, ktorý vzniká zarastaním konárov, funkčného orgánu stromu, v kmeni stromu. Sú jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich kvalitatívnych znakov dreva, ktorého výskytu nie je možné úplne zabrániť, je možné ho iba obmedziť. Ich negatívny vplyv na ďalšie spracovanie je podstatný, hlavne pokiaľ ide o pevnosť v ťahu, ohybe a pri dynamickom namáhaní (Klír, 1981).
Klasifikácia hŕč:
hrče – časti konárov obrastené drevom.
-
otvorená hrča – hrča, ktorá vychádza na bočný povrch guľatiny.
-
zdravá hrča – hrča, ktorej drevo je bez hniloby.
-
nahnitá hrča – hrča s hnilobou, ktorá zaberá nanajvýš 1/3 plochy prierezu hrče.
-
zhnitá hrča – hrča s hnilobou, ktorá zaberá viac než 1/3 plochy prierezu hrče.
-
zarastená hrča – hrča, ktorá nevychádza na bočný povrch guľatiny; je zistiteľná podľa postupu zarastania a môže sa prejavovať vyvýšeninou, ranovou plôškou či fúzom.
Členenie hŕč v zmysle STN 844 je nasledovné:
a) Nezarastené hrče, ktoré vidno na oblom povrchu kmeňa (výrezu), a ktoré sa ďalej delia podľa ich zdravotného stavu na:
- Zdravá hrča – časť vetvy zarastená do dreva bez známok hniloby;
- Nezdravá hrča – Hrča poškodená hnilobou.
- Nezrastená hrča - Hrča, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená menej ako na 1/4 svojho obvodu s okolitým drevom.
- Zrastená hrča – Hrča, ktorá je na danej ploche prierezu zrastená najmenej na 1/4 svojho obvodu s okolitým drevom.
- Vypadavá hrča je odumretá hrča, ktorá pevne nedrží v okolitom dreve.
b) Zarastené hrče, ktoré nevidno, alebo vidno len čiastočne na oblom povrchu kmeňa (výrezu), a ktoré sa ďalej delia podľa typu na:
- Vypukliny (Beule) – sú charakterizované ako vyduté, alebo vypuklé miesto na oblom povrchu kmeňa (výrezu).
- Ruže (Ružice, ranové plôšky) – sú charakterizované ako sústredené zvrásnenie kôry, ktoré označuje vnútorný znak, zvyčajne hrču.
- Čínske fúzy – znak na oblom povrchu listnatej guľatiny s tenkou kôrou (najčastejšie buk) v tvare oválneho oblúka, ktorý označuje vnútorný znak, zvyčajne hrču.
V zmysle odbornej terminológie poznáme niekoľko ďalších termínov súvisiacich s hrčami:
Ako hrču označujeme aj zostatok po odpílení veľkého konára na kmeni (výreze), resp. po dvojáku s veľkosťou nad 10 cm.
Spiace očká - vznikajú ako dôsledok tvorby zárodku rezervných základov konárov (kryptoblasty, adventívne púčiky), ktoré sa z nich vyvinú len príležitostne, dodatočne napríklad pri uvoľnení a osvetlení kmeňa. Najčastejšie sa vyskytujú na javoroch, topoľoch, vŕbach a dube. Na ihličnatých drevinách sa vyskytujú zriedkavejšie.
Vlk - konár alebo jeho časť viditeľná na oblom povrchu kmeňa.
Čierne očko – čierna hrča s veľkosťou do 5 mm.
Zámok – zdravé koncové hrče výrezov, ktoré sa pri manipulácii ponechajú na zabránenie vzniku trhlín.
Skupinové hrče – Hrče umiestnené tak, že medzi susednými hrčami nie je normálny priebeh vlákien. Vyhovuje, aby vzdialenosť medzi dvoma nasledujúcimi hrčami bola menšia ako šírka reziva alebo menšia ako 150 mm v prípade, že šírka reziva presahuje 150 mm.
Obhrčie – Obnažené miesta na povrchu guľatiny obkolesujúce hrču na mieste, kde boli odrezané spolu s konárom i okolité zdurenie a kôra – obyčajne bledšej farby ako hrča.
Meranie hrčí Podľa STN EN 1309-3:
1. Nezarastená hrča – Meria sa najmenší priemer hrče na zaoblenom povrchu a vyjadruje sa v centimetroch. Okolie hrče sa nezapočítava.
2. Zarastená hrča – Nemeria sa, zaznamená sa výskyt hrče.
3. Ruža – Podľa používaných pravidiel triedenia:
a) meria sa najmenší priemer vonkajšieho uzatvoreného koncentrického ročného kruhu a vyjadruje sa v milimetroch.
b) nemeria sa, zaznamená sa jej výskyt.
4. Vlk – Nemeria sa, zaznamená sa jeho výskyt.
5. Výrastok – Nemeria sa, zaznamená sa jeho výskyt.
6. Čínsky fúz – Podľa používaných pravidiel triedenia:
a) meria sa výška oblúka vykresleného na povrchu a vyjadruje sa v milimetroch alebo
b) nemeria sa, zaznamená sa jeho výskyt.
Zdroje:
Anonymous 2012. Dostupné na [www.panoramio.com] 27. 6. 2012
Lasák, O. 2007. Doporučená pravidlo pro měření a třídění dříví v České republice 2008. Lesnická práce, Praha 2007, ISBN 978-80-87154-01-4, 147 s.
Schmiedhofer, J., Taschler, J., Zegler, H., Raffl, U. 2006. Rundholz-sortierung in Südtirol, Landesbetrieb für Forst- und Domänenverwaltung, Bozen, Ideal Marketing, 2006, 21 s.
Zeidler, A. 2012. Lexikon vad dřeva, Česká zemědělská univerzita, Praha, dostupné na [r.fld.czu.cz/vyzkum/multimedia/lexikon_vad/] 27. 6. 2012
Richter, Ch. 2019. Holzmerkmale der Bäume, DRW Werlag Weinbrenner GmbH and Co. KG, ISBN 978-3-87181-935-3, 358 s.