Zuhoľnatenie dreva je čiastočne obhorená a zuhoľnatená časť povrchu guľatiny v dôsledku poškodenia ohňom. Proces zuhoľnatenia prebieha cez vznik rašeliny, vznik hnedého a čierneho uhlia ako aj Antracitu a končí tvorbou grafitu. Drevené uhlie – vzniká, keď drevo vysušené len prúdením vzduchu (od 13-18% vody) bez prísunu kyslíka vystavíme teplote 275 °C a teplota postupne stúpa na 350 až 400°C, a pritom sa spaľujú ľahko prchavé častice dreva. Zuhoľnatenie dreva najčastejšie vzniká pri zásahu bleskom do stojaceho stromu, alebo pri lesných požiaroch. Výskyt tohto kvalitatívneho znaku je veľmi ťažké predpokladať, a teda ho aj obmedziť, pretože jeho výskyt je zriedkavý.
Meranie zuhoľnatenia dreva podľa STN EN 1309-3:
Podľa používaných pravidiel triedenia:
a) meria sa dĺžka zuhoľnateného dreva a vyjadrí sa v metroch s presnosťou na dve desatinné miesta alebo ako percentuálny podiel z dĺžky guľatiny alebo odhadnutej výšky stromu alebo
b) nemeria sa, zaznamená sa jeho výskyt
Pri guľatine sa odporúča zaznamenať vzdialenosť medzi čelom výrezu a poškodenou oblasťou. Pre stojace stromy sa odporúča vizuálne odhadnúť výšku poškodenia nad úrovňou terénu. Odhadnutý výsledok sa vyjadruje v metroch na dve desatinné miesta.
Zdroje:
Richter, Ch. 2019. Holzmerkmale der Bäume, DRW Werlag Weinbrenner GmbH and Co. KG, ISBN 978-3-87181-935-3, 358 s.