Rezistograf Rinntech

Rezistograf sa začal vyvíjať v 50-tych rokoch 20. storočia. Patrí k semideštruktívnym metódam pre hodnotenie kvality dreva na stojacich stromoch. Používal sa na zlepšenie identifikácie hniloby na stromoch a stĺpoch. Nástroj poháňa špeciálny vrták (ihla) s priemerom 3 mm a meria odpor proti otáčaniu (krútiaci moment). Odporový vŕtací nástroj je mechanický vŕtací systém, ktorý meria profil relatívnej hustoty pomocou špeciálneho rotačného vrtáku, ktorý je vháňaný do dreva konštantnou rýchlosťou . Tento spôsob je založený na princípe, že odpor proti vŕtaniu (krútiaci moment) priamo súvisí s hustotou. Odporový vŕtací nástroj zvyčajne pozostáva z pohonnej vŕtacej jednotky, rýľovitého vrtáku s malým priemerom a elektronického zariadenia, ktoré môže byť pripojené k akémukoľvek štandardnému osobnému počítaču. V porovnaní s inými semi-deštruktívnymi technikami bol rezistograf lacnejšou a rýchlejšou metódou na zber údajov o hustote dreva. Kľúčovými vlastnosťami tohto prístroja sú nízke náklady na použitie v teréne, zber digitálnych údajov a údaje s relatívne vysokým rozlíšením. Použitie rezistografu na posúdenie hustoty tropického tvrdého dreva sa ukázalo ako vhodné, ale ostrosť vrtáka má významný vplyv na presnosť. Rezistograf ponúka pomerne presnú analýzu vnútorných kvalitatívnych znakov dreva, ktoré sa štruktúrou a hustotou výrazne líšia od parametrov zdravého dreva. Je to rýchla a lacná metóda, ktorá si nevyžaduje vysoké nároky na obsluhu a hodnotiteľa. Jej využitie je predovšetkým v arboristike a komunálnom lesníctve pri potrebe rýchleho posúdenia zdravotného stavu stromov, ktoré by mohli spôsobiť škody na majetku, ľudskom zdraví alebo životoch. Je tiež vhodná pre vedecké účely pri hodnotení štrukturálnych zmien v dreve a drevných konštrukciách napríklad po požiari alebo napadnutí biotickým škodcom.